normer

verbo

Descomposición silábica

normer

derivado de norma con el sufijo verbalizante -er.

Definiciones

mathématiques

Conjugación

→ Conjugación de "normer"

Traducciones

  • italianoitaliano:normare

Ver también

normalité (sc.) normant (v.) normons (v.) normez (v.) norment (v.) normais (v.) normait (v.) normions (v.) normiez (v.) normaient (v.) normai (v.) normas (v.) normâmes (v.) normâtes (v.) normèrent (v.) normerai (v.) normeras (v.) normera (v.) normerons (v.) normerez (v.)