nom

substantivo comum

Decomposição silábica

nom

do latim nomen (nome). Encontra-se uma raiz idêntica no grego antigo ὄνομα, ónoma («nome»).

Definições

linguistique
grammaire
grammaire

Sinônimo

Plural

noms

Hiperônimos

Hipônimo

-onyme

Traduções

  • alemãoalemão:Substantiv
  • inglêsinglês:substantive
  • árabeárabe:اسم
  • chinêschinês:名词
  • coreanocoreano:명사
  • dinamarquêsdinamarquês:substantiv
  • espanholespanhol:sustantivo
  • finlandêsfinlandês:substantiivi
  • gregogrego:ουσιαστικό
  • hebraicohebraico:שם עצם
  • hindihindi:संज्ञा
  • italianoitaliano:nome
  • japonêsjaponês:名詞
  • holandêsholandês:substantief
  • polonêspolonês:rzeczownik
  • portuguêsportuguês:substantivo
  • russorusso:имя существительное
  • suecosueco:nomen
  • tailandêstailandês:นาม
  • turcoturco:ad
  • ucranianoucraniano:іменник

Ver também

innommé (adj.) nommer (v.) nominal (adj.) nommage (sc.) nomination (sc.) dénominateur (sc.) dénominatif (adj.) dénomination (sc.) dénommer (v.) innomé (adj.) innommable (adj.) nominalisme (sc.) nominaliste (adj.) nominaliste (sc.) nominatif (adj.) uninominal (adj.) dénominer (v.) nominateur (sc.) nominer (v.) nominaliser (v.)