maronner

verb

Syllable Decomposition

maronner

apparu vers 1709. dérivé du mot marron (« esclave fugitif »), via l'anglais maroon. voir marron

Definitions

Conjugation

→ Conjugation of "maronner"

Anagram

marronne

See also

maronnes (v.) maronnée (v.) maronnées (v.) maronnant (v.) maronné (v.) maronne (cn.) maronnons (v.) maronnez (v.) maronnent (v.) maronnais (v.) maronnait (v.) maronnions (v.) maronniez (v.) maronnaient (v.) maronnai (v.) maronnas (v.) maronna (v.) maronnâmes (v.) maronnâtes (v.) maronnèrent (v.)