culotté
adjetivoverbo
Decomposição silábica
culottéforme participiale de culotter, même sens que culot (« aplomb, hardiesse excessifs »).
Definição
Ver também
culottant (v.) culottons (v.) culottez (v.) culottent (v.) culottais (v.) culottait (v.) culottions (v.) culottiez (v.) culottaient (v.) culottai (v.) culottas (v.) culotta (v.) culottâmes (v.) culottâtes (v.) culottèrent (v.) culotterai (v.) culotteras (v.) culottera (v.) culotterons (v.) culotterez (v.)