culotté
AdjektivVerb
Silbentrennung
culottéforme participiale de culotter, même sens que culot (« aplomb, hardiesse excessifs »).
Definition
Siehe auch
culottant (v.) culottons (v.) culottez (v.) culottent (v.) culottais (v.) culottait (v.) culottions (v.) culottiez (v.) culottaient (v.) culottai (v.) culottas (v.) culotta (v.) culottâmes (v.) culottâtes (v.) culottèrent (v.) culotterai (v.) culotteras (v.) culottera (v.) culotterons (v.) culotterez (v.)