colloquer

verbo

Decomposição silábica

colloquer

verbe 1 : du latin classique collocare (« placer »).

Definições

justice

Conjugação

→ Conjugação de "colloquer"

Ver também

colloquées (v.) colloquons (v.) colloquez (v.) colloquent (v.) colloquais (v.) colloquait (v.) colloquions (v.) colloquiez (v.) colloquaient (v.) colloquai (v.) colloquas (v.) colloqua (v.) colloquâmes (v.) colloquâtes (v.) colloquèrent (v.) colloquerai (v.) colloqueras (v.) colloquera (v.) colloquerons (v.) colloquerez (v.)